Čmarikanie

Zopár zvláštnych, kreslených chlapov (?)

30. srpna 2016 v 0:02 | Yoruett Felwig
Pred začatím môjho 3-mesačného voľna som si naivne nahovárala, že aj keď určite nebudem kresliť každý deň, raz za tri dni hádam niečo načmáram. Je koniec leta a ja mám 4 hotové kresby a niekoľko náčrtov, ktoré sa delia na "raz to dokončím"a "chcem to spraviť digitálne." Bleh. A na všetkých štyroch sú niečím zvláštni chlapi. Aesthetics. Aspoň že techniky sa líšia.

Začnime mojou oficiálne poslednou prácou v ZUŠke. V podstate som sa snažila o kontrast medzi "drsným" black metalistom a kvietkovanou korunou.

Yoru visí

30. června 2016 v 21:48 | Yoruett Felwig

Respektíve visela. Nie však za rebro ako Jánošík, ale na výstave absolventských prác mojej ZUŠky. Po 4 rokoch výkrikov: ,,Ja neviem kresliť." a zabávania okolia (Každý rok sa deň kedy som ja chodila považoval za najdivokejší) som úspešne ukončila aspoň akú-takú výtvarnú prípravu. Čo sa mi bude hodiť, keďže som sa rozhodla pre pomaturitné štúdium fotografie. A s pomocou mojej učiteľky sa mi nejaké fotky podarilo prepašovať aj na výstavu.
Čo mi vlastne tie hodiny driny vlastne dali? V prvom rade som sa dosť zlepšila v kreslení, kreatívnom myslení... a dostala som knihu, ktorú som už čítala (Salinger- Kto chytá v žite). Haha :D. A pár teplých slov o mne pre návštevníkov, ktoré vďaka rozdielu medzi kvalitou mojich fotiek a kresieb vyzneli nejako takto: ,,Yoru je veľmi nadaná vo fotení, má skvelý cit pre atmosféru, želám jej veľa šťastia v budúcej tvorbe...a tiež trochu čmára."

A čo inak? Mám pomaturitnú depku, pretože mi chýba tá samozrejmosť že sa budem každý deň môcť s niekým rozprávať. Pomaly ale iste sa prepadávam do jamy osamelosti pretože všetci moji ľudia sú niekde rozpŕchnutý. Čo je pozitívne pre moju produktivitu, no negatívne pre moje psychické zdravie.
Okrem toho brigádujem. Negatíva: Som pokladníčka v supermarkete. Pozitíva: Peniaze a klimatizácia.

Letno-jesenné čmarikanie

13. listopadu 2015 v 18:01 | Yoruett Felwig
Mať krúžok je fajn. Mať dva krúžky je tiež fajn. Mať ale jeden z nich dvakrát do týždňa a k tomu ešte dve doučká, a ešte si raz za čas skočiť aj na tretí je už trošku o hubu. A teraz si k tomu ešte pripočítajme fakt, že vážne uvažujem nad tým, že budem cez víkendy makať v Tescu. Prečo nemôžu preniaze rásť na stromoch.

Ako som už sľúbila, tu sú nejaké moje kresby, pričom niektoré sú ešte z leta ale väčšina je už viac-menej aktuálnych.
Pri ich fotení sa mi tiež podarilo zistiť, že mám 6 skicárov a netuším ako sa to stalo. WtfareyoudoingYoru

Odkedy som túto pesničku prvýkrát počula v traileri k Shadowhunters, neviem ju dostať z hlavy.
Áno, medzi moje guilty pleasures patrí The Mortal Instruments. I keď skôr preferujem The Infernal Devices.
Ukameňujte ma za to.

Nohy ktoré nemajú nič spoločné. Presnejšie sa rovná o dve rozdielne predlohy, pričom pôvodne nemali byť pri sebe.
To sa len Yorunka rozhodla šetriť papier.

Prvé prázdninové čmarikance

19. července 2015 v 18:00 | Yoruett Felwig
Opening anime Owari no Seraph ktoré som prednedávnom videla. Síce ma veľmi nenadchlo ale túto pesničku spolu s endingom neviem dostať z hlavy.


Ktorích je sarkamentsky málo, hanba mi. Pred prázdninami som snívala,ako budem každý voľný deň pilne kresliť. Doobeda anatómia a večer niečo vlastné. A ak by sa ma niekto pokúsil dostať von z bytu, uhryzla by som ho. Hehe. No nedopadlo to tak. Prvých pár dní to aj vyzeralo nádejne, lenže po tom sa objavilo klasické "najskôr spravím toto a potom toto, a potom možno budem kresliť" a dopadlo to tak ako to dopadlo. Nemám za dva týždne prázdnin takmer nič. Teda mám ešte nejaké čmáranice,pri ktorích som len dačo skúšala ale tie sem nehodlám dať. A tento týždeň tiež stratím, pretože momentálne som na tábore a tento článok je prednastavený. Čiže sa vám prihováram z minulosti.
.
.
.
Tiež vás to tak desí?


Vytiahnem hneď esa z rukávu a začnem tým najlepším. Odtiaľto to bude už len horšie.Nejaký týpek na ktorom som si chcela precvičiť tieňovanie a pochytiť niečo z anatómie. Došla som k zisteniu že nechápem ani len obyčajné tiene na šortkách.

Skica sem, čmáranica tam, maľba tu

25. června 2015 v 21:37 | Yoruett Felwig
V poslednej dobe sa rýpem v tvorbe anime štúdia 4C.
A zamilovala som sa do farieb v tomto videoklipe od nich. Aj do tej hudby.

Drahé deti, nechlastajte. Bude vám zle a všetko sa vám bude zdať ako dobrý nápad. Ako napríklad objímanie ľudí ktorích vlastne v skutočnosti nemáte radi. Nefajčite, budete smrdieť a umriete rýchlejšie. A aj keď si to možno v tej chvíli želáte, za nejaký čas vám to príde ľúto. Radšej kreslite. To je droga sama o sebe. Je jedno či v tom budete vynikať alebo budete kresliť primitívne. Po čase sa z toho stane vaša droga. Jedna z tých zdravých. Teda, ak sa za zdravé považuje keď je niekto hore do tretej rána, pretože to plátno proste MUSÍ dokončiť. Ehm.
Filozofický úvod k pár čmáraniciam ktoré som väčšinou robila iba z dlhej chvíle.



Začínam dvomi týpkami robenými ceruzkou. Obaja sa pri vytváraní svojho looku asi inšpirovali obočím mojich rovesníčok.

Čmarikanie č.2

10. března 2015 v 20:42 | Yoruett Felwig
Fear and Loathing in San Vegas- Let me Hear.
Pretože to práve počúvam.


Okay, nie je to tak úplne čmarikanie. V poslednej dobe som sa presvedčila o tom že sa v kreslení predsa len zlepšujem a niečo už fakt viem dať aj z hlavy. Sú ľudia ktorí kreslia 100x lepšie ako ja a je ich veľa. Ale sú aj ľudia ktorí kreslia 100x horšie ako ja, pretože väčšina ľudí sa, čo sa kreslenia týka zasekla na úrovni 5 ročných detí.
Mala by som sa práve učiť na seminár z nemčiny. Bleh. Mám nemčinu rada ale seminár z nej je nočná mora. Učiteľka od nás chce 2 známky za mesiac, čiže zo štyroch dvojhodinoviek dvakrát odpovedám. Šialenstvo.
Anyway, kresby sú od najnovších po najstaršie.



Mŕtva Nevesta, robená Giocondami. Tie kvetiny na jej hlave sú pekný fail :D

Ako to vyzerá, keď Yoru čmára seriózne

2. listopadu 2014 v 16:49 | Yoruett Felwig
Keď už do tej ZUŠky chodím, prečo sa trošku nepredviesť? No v mojom prípade to bude asi mierne strápnenie sa v porovnaní s ostatnými blogermi na blog.cz. Nevadí, dobrú kritiku treba a treba jej veľa. Kresliť trošku viacej ako len na hodinách výtvarnej som začala až niekedy okolo siedmeho ročníka. Furt mám pocit že stojím na mieste. Medzi mojimi prácami zo sedmičky a teraz je obrovský rozdiel ale aj tak mám pocit že sa zlepšujem slimačím tepom. Musím začať makať viac.

Práce sú od najnovších po najstaršie. Nie sú všetky, pretože som nenašla fotky a origináli sú niekde v obale zahrabané. A obal je v nejakej čiernej diere ktorú sa mi ešte nepodarilo objaviť.


Asi druhá fľaška v mojom živote. Kresliť sklo je o hubu, hlavne keď vám za ním neustále niekto behá =_="
 
 

Reklama
Reklama