Posledných -nácť (8.6.2016)

9. června 2016 v 9:08 | Yoruett Felwig |  Zo života
Aurora- Warrior

Keď som mala trinásť, mala som presnú predstavu o tom aká chcem byť až budem mať devätnásť. V prvom rade som chcela byť hlavne chudá a krásna. Už konečne som chcela mať vlasy nafarbené na čierno alebo na nejakú bláznivú farbu. Chcela som nosiť oblečenie inšpirované visual kei a celkovo temnejšími štýlmi (goth, emo, scene).
Naivne som dúfala že sa mi za tie roky podarí naučiť sa hrať na gitaru dosť na to aby som bola súčasťou nejakej skupiny.
Chcela som sa venovať BJD a vlastniť aspoň jednu. A tiež som chcela byť známou blogerkou, autorkou fanfiction a poviedok. Predstavovala som si seba samú ako takú typickú drsnú babu ktorá so sebou nenechá len tak zametať a ktorá sa nebojí ľudí.

A aká je realita?
Chudá nie som ani zďaleka. Je síce pravda že už nie som taká delová guľa ako pred piatimi rokmi ale furt na tom nie som dobre. Od tmavých farieb som prešla k svetlým. Čo sa štýlov týka osobne tiahnem skôr k mori ale zároveň ma fascinuje aj pastel goth. Sú to dosť veľké protiklady vďaka ktorým mám menšiu krízu, heh.
Moje vlasy majú stále prirodzenú farbu, pretože som sa naučila ju milovať. Ale aj tak túžim po ružových končekoch ktoré sa možno onedlho stanú realitou. A možno mi po čase prepne a dám si rovno ružové ombre, ha!
Nie som známa blogerka, gitaru som v rukách nedržala ani nepamätám a všetky prachy ktoré mali ísť do BJD skončili vo fototechnike. Nepamätám si kedy som naposledy spísala nejakú poriadnu poviedku, hoci mám neustále v hlave kopu nápadov a cítim že by som sa tomu mala znovu venovať. A už vôbec nie som sebavedomá. Strach z ľudí sa mi ale za tento poslednýrok ako-tak podarilo prekonať. Nejaké tie pokusy o drsné, asociálne chovanie boli. Vlastne som taká aj bola. A teraz po všetkých tých rokoch sa chcem znovu naučiť byť k ľuďom aspoň trochu milá. Prestať ubližovať tým ktorých mám rada, hoci neúmyselne.

Čiže som premrhala pár rokov života?
Nie. Okay, možno nič čo som si predstavovala sa nestalo skutočnosťou. Ale stali sa iné veci. Našla som si hobby- fotenie v ktorom som vraj dobrá a chcela by som sa ním v budúcnosti, aspoň zčasti živiť. Bola som v Londýne, Paríži, Ríme a Osvienčime. Vraj som sa ohromne zlepšila v kreslení. Prešla som si menším peklom za ktoré som si mohla sama a sama som sa z neho aj dostala. Prežila som gympel a úspešne dokončila ZUŠ (teda, ešte mi pár dní zostáva). Videla som niečo cez 200 anime (priorities :D). A hlavne získala pár ľudí, ktorých by som najradšej mala vo svojom živote až do konca. Hoci im to nedokážem dať najavo. Ale dá sa to vôbec?

Čo týmto chcem vlastne povedať?
Je jedno ako si život naplánujete/ vysnívate, aj tak vám to nemusí vyjsť. Ale netreba sa kvôli tomu nenávidieť, pretože práve to je na živote v podstate krásne. Niečo si naplánujete a potom bum, dostanete od života facku a ocitnete sa niekde úplne inde. Alebo si po čase uvedomíte, že cesta ktorú ste si vybrali nie je tá správna a zvolíte inú. Proste sa preberiete a zistíte, že byť gotickou princeznou/ známou blogerkou nie je to pravé orechové. Alebo na niečo také ešte nenastal vo vašom živote správny čas. A ešte jedno "alebo" a môžete mi vraziť.

Plány na posledný rok mojich -nácť čias? Užívať si života aj naďalej. Vyriešiť pár otázok. Konečne prečítať knihy na ktoré si už roky brúsim zuby. Ísť študovať fotku. Vrátiť sa k písaniu. Ale ako som už hovorila, nemusí mi to vyjsť.
A o tom život je.

(Som ako lacné hodinky, nemám ručičky :D )

Otázka: Ako ste si samích seba o pár rokov predstavovali keď ste boli mladší? A aká je realita?
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama